§§§ Paragrafy §§§

TOTO je plné znenie niektorých zákonov o poskytovaní prvej pomoci. Hrubo vytlačené sú dôležité poznatky. Ak sa vám to ale nechce čítať, koniec koncov platí, že:

  • každý má nárok na poskytnutie pomoci
  • každý musí v prípade ohrozenia života inej osoby poskytnúť prvú pomoc, avšak za predpokladu, že poskytovateľ nebude sám ohrozený alebo neohrozí iných
  • každý kto neposkytne prvú pomoc v čase ohrozenia inej osoby za predpokladu, že neohrozí svoj alebo cudzí život, sa podla trestného zákona dopustí trestného činu neposkytnutia pomoci, za ktorý môže dostať až dva roky odňatia slobody.

 

 ... a podrobnejšie:

 

Paragraf 11 zákonu číslo 576 / 2004

(1) Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

(8) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na

a) ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,
b) informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
c) informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1),
d) odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 8),
e) rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume
f) odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti,
g) zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom 13) nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti,
h) zmiernenie utrpenia,
i) humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.

(11) Každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie.

(12) Osoba, ktorá má prenosnú chorobu, je povinná
a) správať sa tak, aby zabránila prenosu takejto choroby na iné osoby,
b) označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná, a poskytnúť mu všetky informácie na jeho určenie,
c) určiť okruh osôb, na ktorý mohla prenosnú chorobu preniesť.

 

PARAGRAF 6 zákona číslo 576 / 2004

(8) Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade
a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,6)
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá
1. šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo
2. v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného
stavu.

 

Paragraf 177 zákona číslo 300 / 2005

1) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.